WINDS, ktorí tak výrazne rozčerili vody roku 2002, prichádzajú z novým albumom. A ejha, doska, ktorá bola očakávaná s nemalým napätím je... nazvime to nejednoznačná. Andy Winter a spol. priznávajú, že materiál na aktuálne CD bol hotový ešte pred vydaním "Reflections Of The I". Pokrok, aký delil ešte nemálo elektronický EP debut "Of Entity And Mind" od jeho plnohodnotného nasledovníka sa však nekoná. Skrátka "The Imaginary Direction Of Time" je druhým dielom predošlej nahrávky, so všetkými negatívami a zopár pozitívami z toho plynúcimi.

Tam, kde na "Reflections Of The I" nachádzame pompu, jej prináša novinka na kvadrát. Z precítenéhu hlasu Larsa Erica Si a presladených gitarových kudrliniek Carla Augusta Tidemanna niekedy doslova odkvapkáva cukor. WINDS netaja umelecké ambície; bohužiaľ sa nevyhli klišé l"art pour l"art, umenia pre umenie. Tidemann môže odvádzať "najkomplexnejšie gitarové party" v jeho kariére, keď sa v priamom porovnaní s nesporne originálnym "Reflections Of The I" zmohne len na kópiu. Akokoľvek brilantne kvalitnú, ale zdaľeka nie dychberúcu.

Pre Vás, ktorí ste predchádzajúci disk neprehnali prehrávačom: WINDS nad monotónne riffujúcim spodkom hnaným ležérnymi, ale presnými bicím Jana Axela van Blomberg - známejšieho ako Hellhammer - a nenápadnou basou Larsa Erica Si vystavali vzdušný hrad z prstolamnej ekvilibristiky sólovej gitary a čistého vokálu, so zvukom živého sláčikového kvarteta a dominantným klavírom či klávesmi duše kapely, Andyho Wintera. Winter je výhradným autorom konceptu a zľahka koncepčných textov - ako minule aj teraz plných slov ako "krása", "večnosť", "reflexia" či "osud" a "nekonečno". Sebatrýzniace slová plné nezodpovedateľných otázok evokujú klasicky čítankového romantického hrdinu z roku 1800 a kúsok, osamotene stojaceho so svojim splínom, čelo nastavujúc šľahajúcemu severáku...

Pod hviezdami a poniže Slnka, v tomto kraji neurčitosti
"Byť" je mimo toho, čo chápeme, skutočné tak, ako je sen...

WINDS sú nezriedka zaraďovaní do šíku kapiel honosiacich sa prívlastkom "progress". Ide nesporne o komplikovanú, po kompozičnej aj inštumentačnej stránke jagavo skvelú nahrávku; prelínanie metalového a klasického sveta bez syntezátorových nahrážok je málokedy videné v tak premakanej podobe. Barličky vo forme často stereotypných, monotónnych bicích, ktoré nekomplikovaným rytmom uľahčujú posluch (rovnakým trikom APOCALYPTICA sprznila svoj album "Reflections") a akási nejasnosť v otázke, čo vlastne WINDS touto doskou chceli povedať, však vrhajú tieň pochybnosti na autencititu "umeleckého zámeru".

Nechápte ma zle, "The Imaginary Direction Of Time" je veľmi dobrý album. Titulná "What Is Beauty?" s pôsobivou kričanou vložkou, rezignovaná a zároveň nekľudná  "Under The Stars" či "Time Without End" sú snáď tým najlepším, pod čo sa WINDS podpísali. Každý aspekt minulej placky je akoby znásobený (ešte aj cover Travisa Smitha je podobný, len v inej farebnej kombinácii), naneštasie práve táto kŕčovitá snaha o dokonalosť môže vyznieť (a ozaj vyznieva) falošne prázdne a zbytočne.

Ak ste si WINDS zamilovali, "Domnelý smer času" vás ťažko sklame, ale zároveň, a čo je dôležitejšie, ťažko nadchne. Ak ste tvorbu nórskych "umelcov" nechávali doteraz bokom svojho záujmu, tak je novinka vynikajúcim štartovacím bodom. Falošný odér zbytočne opakovaného, už raz vyrieknutého, však ostáva.